Vzdelaný stavbár
Inovatívne myslenie
Náhodné foto z galérie
p1060453 imgp0374 img_0453 p1060479

Potreba založenia inštitútu súvisiaceho s rozvojom poľnohospodárstva v Rakúsko-Uhorsku vyústila založením školy pre výchovu a vzdelanie lúkarských majstrov na vodné a melioračné práce.

Školu založil Ing. Eugen Kvassay, ktorý vypracoval prvý štatút a učebné osnovy. Škola bola otvorená 1.12.1879 v Košiciach na Komenského ulici ako súčasť Hospodárskej školy s pôsobnosťou pre celé Uhorsko. Prvým riaditeľom sa stal Jozef Lachner. Štúdium bolo dvojročné s vyučovacím jazykom maďarským. Po absolutóriu prvých absolventov – bolo ich len päť – sa ustálil názov školy na Škola vodotechnických majstrov. Vyučovali sa na nej predmety ako napríklad: matematika, jazyk, písomnosti, zemepis, prírodopis, niektoré prírodovedné predmety, pestovanie lúk, geometria, praktická geometria, deskriptívna geometria, rysovanie z deskriptívnej geometrie, technické kreslenie, kreslenie, staviteľstvo, staviteľské rysovanie, vodné stavby, rysovanie z vodných stavieb, cvičenia a merania vodných stavieb, vodný zákon a služobné predpisy, mapovanie, krasopis. Mnohé z nich sa vyučujú dodnes. Vyučovalo sa denne od ôsmej do dvanástej a od štrnástej do sedemnástej hodiny. V stredu popoludní a v nedeľu sa nevyučovalo.

Bývalé uhorské ministerstvo orby v roku 1908 dalo postaviť rozsiahlu budovu aj s internátom pre školské účely na Kuzmányho ulici (dnes patrí Lekárskej fakulte UPJŠ).

Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku ČSR v roku 1918 sa zmenili aj pomery v školstve. Škola dostala nové pomenovanie: Štátny melioračný ústav v Košiciach. Vyučovanie sa začalo 2.10.1922 so sedemnástimi žiakmi v budove na Kuzmányho ulici č.12. Vyučovanie bolo rozvrhnuté do troch ročníkov, od roku 1923 sa škola premenovala na dvojročnú Štátnu melioračnú školu.

Pred vypuknutím II. svetovej vojny školu evakuovali z Košíc do Sabinova, potom do Martina, odkiaľ ju v roku 1941 presťahovali do Banskej Bystrice. Počas vojny Maďari v obsadených Košiciach obnovili túto školu pod bývalým názvom Vizmesteri iskola.

Po skončení vojnových hrôz, od školského roku 1945/46 bola otvorená Melioračná škola (presťahovaná z Banskej Bystrice) v budove na Kuzmányho ul. č.12.

Od školského roku 1946/47 bola založená Štátna vyššia vodohospodárska škola, škola štvorročná s maturitou pre výchovu stredných technických kádrov v oblasti zememeračskej a stavebno-dopravnej.

Po roku 1946 bola škola preradená do rezortu školstva a v päťdesiatych rokoch sa otvorilo aj večerné štúdium popri zamestnaní a škola dostala názov Vyššia priemyselná škola stavebná. Sídlom školy sa stala budova na Puškinovej ulici (dnešné bilingválne gymnázium J. A. Komenského). Po roku sa škola presťahovala na Šmeralovu ulicu (dnešné sídlo gymnázia, ulica sa premenovala na Poštovú) a štúdium sa rozšírilo o odbor Občianske a priemyselné stavby, neskôr aj o externú formu štúdia s novým názvom Priemyselná škola stavebná a zememeračská. Okrem učební na vtedajšej Šmeralovej ulici boli učebne aj v terajšej budove SPŠ elektrotechnickej na Komenského ulici č. 44.

Rozrastajúca sa škola v roku 1958 dostala budovu na Ždanovovej ulici č. 1 (dnes budova Thálie a maďarského gymnázia s priemyselnou školou), kde dosiahla vo svojej histórii najväčší rozvoj.

Od roku 1969 škola sídli v súčasnej budove, bývalom Rumanovom internáte na Lermontovovej ulici, ktorý sa rekonštruoval pre potreby školskej výuky. Keďže mala aj umelecké odbory, jej názov sa zmenil na Strednú priemyselnú školu v Košiciach.

V roku 1973 po odčlenení umeleckých študijných odborov, škola dostala názov Stredná priemyselná škola stavebná a terajší názov Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická má od roku 1992.